Zaslúžili sme si odmenu! Vysoká škola a diplomovka bola tá najťažšia práca na svete. V kancelárii si to nevedia ani predstaviť. Odmalička chodíme s otcom na ryby. Ticho sedíme na brehu a čakáme… čakáme… čakáme. O pár hodín paráda! Dvojkilový kapor! Udice, aspoň tri pripravené v kufri, čo keby sa nejaká zlomila :), háčiky, mušky, návnada, krmivo. Krmivo aj pre nás, mama nás nabalila, nemôžeme čakať kým si niečo ulovíme… možno by sme ostali hladní. Nie nadarmo mám titul, mám to! Zaslúžený oddych jedine na rybách. Nórske fjordy, už ideme! Cieľom bolo čo najskôr sa dostať na miesto, zaparkovať, vybrať z kufra všetko potrebné a už ťahať z ľadovej vody prvé kapitálne lososy. Ešte sme museli zobrať prenosnú mrazničku, veď neprídeme domov s prázdnou.
Premeral som kufor svojho tátoša. To nedáme. Ja by som sa zmestil, ale čo chalani? Plány sa rušia, zaslúžený odpočinok bude na Váhu, nevadí, určite niečo chytíme, veď aj u nás je krásne. No nebude to vytúžené Nórsko. Rodičia sa pousmiali a vôbec to nebrali tragicky. Vraj ma život naučí nevzdávať sa pri prvej prekážke. Prečo si neprenajmete KARAVAN? To nás vôbec nenapadlo! Udice, návnada, mušky, háčiky, teplá bunda, prenosná mraznička, všetko sa zmestí. Náš sen o rybačke na fjordoch sa začal plniť. Pred nami vyše 20 hodín nepretržitej cesty. Bude to dokonalé, skoro vôbec neopustíme diaľnicu, kilometre budú odsýpať samé. Ani sme nevedeli ako, dostali sme sa za hranice Čiech a boli sme v Nemecku.
Nakoniec sme zvolili iný štýl. Veď by to bola nenapraviteľná škoda prejsť Drážďanmi, Hannoverom, Hamburgom a Dánskou krajinou bez povšimnutia. Drážďany, pôvodne rybárske mestečko, akoby tušili, že musia byť na našej trase, aby obohatili náš program. Mimochodom, na Dánsko sme sa tešili obzvlášť. Ako prvý štát v roku 1974 zriadil zákon na ochranu životného prostredia. Odvtedy prešiel nespočetnými vylepšeniami a išiel príkladom v celej Európe. Ochranárstvo vidieť na každom kroku. Krajina bola stáročiami pozmeňovaná obrovským výrubom, vysúšaním morského dna, spájaním ostrovov a stavaním morských hrádzí. Uhladenosť a dokonalosť krajiny cítiť na každom kroku. Zabudli sme na odpočívadle zamknúť karavan. No miestni nás ubezpečili, že v Dánsku to potrebné nie je a ani to nerobia. Blížili sme sa k Švédsku a naše vzrušenie narastalo.
Míňali sme nekonečné poľnohospodárske lány, dedinky a mestečká ako vystrihnuté z časopisu. Z tejto krajiny sálal pokoj, dobrosrdečnosť. Priam akoby sme prechádzali utópiou. Prešli sme jedným z najdlhších mostov sveta s nezapamätateľným názvom Øresundsbroen. A boli sme vo Švédsku. Od vysnívanej rybačky nás delilo len pár nekonečných hodín. Už sme chceli začať viazať háčiky. Keď sme konečne dorazili, ten pohľad nám vyrazil dych. Kľukatá a strmá cesta miestnej komunikácie bola udržiavaná dokonalo. Na vrchole hôr sme museli zastaviť a počkať kým tá chvíľa neskončí. Sme drsní chlapi, ale to čo nás čakalo sme museli vstrebať.